reklama

Predsudky sú na nič.

Milujem svoju prácu. "Nejvyšší" sa rozhodol dať svojim zamestnancom darček k 25. výročiu existencie firmy. Všetkým zamestnancom, ktorý o to stáli, zaplatil štvordňový výlet do Barcelóny(Áno, našli sa aj taký, čo odmietli...), bez ohľadu na to, kto ako dlho už vo firme pracuje. Na oddelení sme dobrá partia a od nás sme darček prijali všetci. Letenka tam i späť, hotel blízko centra, raňajky v hoteli a 2 kolektívne večere vo veľmi slušných reštauráciách pre 90 ludi z vlastného vrecka.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Priznám sa, na začiatku som bol mimoriadne skeptický. Jednak, že firemný výlet a jednak že Barcelona. Firemné teambuildingy nejako nemusím. Kde sa hrajú akože hry pod dozorom psychológov a vyberajú sa vedúci pracovníci a kde sa všetci na seba nasilu usmievajú a dúfajú, že to čo najskôr skončí. K Barcelóne. Bol som tam už dva krát, vždy organizovane. Vždy na vrchole leta, mrte spotených turistov, teplo, vlhko, otravní pouliční predavači, navyše oba razy s opicou. Keď som si predstavil, že si opäť budem musieť pozrieť Sagradu Familiu, robila sa mi vyrážka.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nakoniec z mojich obáv nebolo nič. Výlet bol naozaj neorganizovaný a ja som mohol stráviť čas tak ako som chcel, kde som chcel a s kým som chcel. Srdce zaplesalo, peňaženka posmutnela. Ale kedže tam majú tú krízu, ktorú som mimochodom absolútne nikde nevidel, rozhodol som sa podporiť lokálnu ekonomiku. V najbližšom supermercatore som zakúpil sedmičku Havana club-u a dohodol sa s kolegami, že si pravíme túru do Pyrenejí, aby sme nemuseli byť v meste. Objednali sme autá a poďho 4:50 z Barcelóny, smer sever. Mýto sa platí 1,75 € pri postavičke v búdke. Do 1780 m.n.m. sme sa odviezli autom, potom zubačkou na 2250m.n.m. Odtiaľ sa začínala finálna trasa útoku na vrchol a hrebeň vo výške 3000 m.n.m. No pravdu poviem, po tom, čo som vystúpil zo zubačky a nado mňa sa vzniesli supy a zafúkal 90km/h vietor, som sa hrebeňovej turistiky vzdal a prišiel som s verziou alternatívnej turistiky*. S kolegom sme sa vydriapali o nejaký kilometer vyššie a rozložili sme základný tábor. Na slniečku a v závetrí. Dali sme si pyrenejské pikolo**, kým bolo a užívali sme si turistiku. Bolo tam naozaj nádherne. Celé doobedie som strávil pitím pikola a spaním v kosodrevine za krúženia supov nad nami. Poobede návrat na základňu a neodkladný oddych. Po takej turistike sa bolo z čoho spamätávať. Čakala nás podniková večera, kde nám na úvod "Nejvyšší" poďakoval, za výsledky a následne my jemu za výlet a pustili sme do jedla a pitia. Keď nám vysvetlili, že závarečná a dalšie víno už nedostaneme, pobrali sme sa do nočnej Barcelóny. Na začiatku nesúrodá skupina. Prvá väčšia zastávka bol černošký disko klub, ktorý kolegyne privítali s rozšírenými zrenicami a chvejúcimi sa nozdrami. Len som pokýval hlavou a povedal, že toto naozaj nie. Nastal klasicky rozpor nesúrodej skupiny, ktorý úspešne viedol k prvému pozitívnemu štiepeniu. Chlapi sa pobrali smer pivo, ženy smer multikultúrne vyžitie - Jeder darf sich antun, was er will. Ja už som sa dobre smial pri pive v dalšom bare, ked došla časť žien, že to nebude to, čo si predstavovali a druhá že už šla na hotel. Zdalo sa, že noc o 3 00 končí, ked sme vystupovali z taxi pred hotelom a ako posledný 4 sa sunuli ku vchodu, keď vedúci, po novom zvaný aj manager, povedal, že hádam ešte niečo pozrieme. Zobrali sme taxi, ktoré sú naozaj lacné a rýchle a vybrali sa smer Las Ramblas.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teda ja niesom žiaden puritán, ale to čo som videl, som si predstavoval, že zažijem najskôr v Bangkoku a nie v katolíckom Španielsku/Barcelóne. Las Ramblas o 3 15 je diametrálne odlišná od Las Ramblas o 15 00. To sú úplne iné mestá. Až vtedy som pochopil, ako môže byť tá ulica označená za miesto, ktoré treba vidieť. Do turistických sprievodcov by mali hrubými písmenami písať, že až po 03 00. Keď som tam bol 15 00, bol to Václavák ako každý iný. Nudná turistická ulica. Ale v noci! Všade samá šlapka všetkých farieb chutí a uchyliek a tým nemyslím obuv. Zodpovedne sa striedali s dílermi a na to, aby si navzájom neprekážali dozerala polícia, ktorá bola rozostavaná v pravidelných rozostupoch.V prípade nezrovnalostí, okamžite zjednávala nápravu, aby obchod plynul. Páčilo sa mi, ako riešili nejakého úbohého angličana, ktorému ukradli telefón. Policajt sa ho najprv opýtal, či požil drogy, alebo bol so šlapkou a potom mu povedal, že mu je ľúto, že je to veľmi tažké a že má prísť další deň. Angličan nechápavo krútil hlavou, ale to už policajt odchádzal. Pokial vás tam okradnú, akceptujte to ako fakt a neobracajte sa na pouličného policajta. Môžete sa dostať ešte do väčších problémov a aj tak vám nepomôže. Išli sme ulicou hore a jediné čo ma napadlo bolo - http://www.youtube.com/watch?v=ueMtrN0RQrY . Pokial sa niekto chce ísť učit, čo sú to agresívne predajné techniky, odporúčam. Ked pracovníčky neuspejú jednotlivo, lovia vo svorkách. Jedna spomalí skupinu a ak skupina neobetuje spomaleného jedinca, okamžite sa vrhajú po dvoch/ troch na obeť. Naša lekcia z marketingu stála chvala bohu len firemný IPhone. Ale za to som mal vyštípané bradavky a niekoľkokrát som bol uschopnený do vojenskej služby. Ak vám ponúkne pakistanský pouličný predavač plechovkové pivo, nekupujte. Na verejnosti je zakázné piť alkohol, ako sme sa za hlasného smiechu dozvedeli od policajta, ktorý dohliada na to, aby k predaju došlo, ale ku konzumácii už nie. Ak predavač ponúka niečo iné (mariuana, kokaín), tiež nebrať. V podnikoch sa postarajú, aby sedela i cena i kvalita. Navyše mám dokonale vypestovanú schopnost rozpoznať blížiacu sa šlapku z ktoréhokoľvek uhla. Vynikajúca sociologická štúdia. Človek sa učí každý deň. Naštastie sme konečne došli na koniec ulice a zobrali domov taxík. Život aj tak končil, pripravoval sa pre novú várku rodinných turistov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Další zaujímavý jav pre mňa bol, že po presiaknutí niektorých detailov z nočnej jazdy, sa k nám mali zrazu aj ľudia o ktorých som ani nevedel. A na daľšiu noc mestom sa k nám pridali ženy, ktoré sa vo firme tvárili, že si o mňa ani bicykel neoprú. Rakúšanky s otvorenou pusou sledovali, čo sa na ulici deje a nedšením výskali, ked ich nejaký nabiják oslovil na ulici. Smial som sa na tom, až mi slzy padali. Veď aj to sú ľudia. Len čím väčší puritán v práci, tým horší démoni sa z reťazí trhali. Ale veď, život je plastický.

Nedela pred odletom už bola len čisto relaxačná. Spravil som si výlet lodičkou do maríny a pospal si v pohupujúcich sa vlnách. Vetrík fúkal a slniečko príjemne hrialo. Turistické detičky na lodi, z húpania, nadšene grcali do igelitových tašiek, za starostlivého a nič neriešiaceho starania sa mamičiek. Oteckovia po výčitkách, prečo aj oni niečo zbytočné nerobia, buď zišli do baru na pivo, alebo ostentatívne pozerali von na vlny a závideli mi, že sa válam na lavici a vševedúco sa na scény zo života usmievam. Nasledovala cesta na pláž, kde ma čakalo dalšie pohladenie duše. Ženy, bohyne, najády a rusalky nenútene nechávali svoje telo a ženskosť vyniknúť a ten pásik látky, čo mali ako spodný diel absolútne nevadil. Nikto sa nestaral, nikto neriešil. Mladí chlapci ležali bruchom na piesku, starší chlapi sa nepokryte kochali. To bola moja posledná spomienka na Barcelónu. Potom nasledoval už len otravný transfer, telesná kontrola na letisku a Viedeň. Privítalo ma čerstvých 12 stupňov,unavené tváre a Miklož predomnou v rade na check in. Ale mňe to nevadí. Ja sa ešte stále usmievam, lebo posledné spomienky sú najčerstvejšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mal som voči Barcelone predsudky... ale bola to hlúposť. Predsudky sú vždy hlúposť, len som predtým bol vždy v zlý čas na zlom mieste.

* - alternatívna turistika. Pokiaľ sa jedná o trasu, kde je začiatok i koniec cesty v rovnakom bode, môže turista absolvovať tzv alternatívnu turistiku. Spočíta si čas, ktorý by strávil na trase a na tento čas, zostane vo východiskovom i koncovom bode a robí niečo iné. Po uplnutí času je Výsledok turistiky ten istý, turista sa nachádza v cieli svojej cesty.

** - pyrenejské pikolo , rum pitý z pikolovej šálky, lebo nič iné, z čoho by sa dal rum piť , po ruke nebolo. Rum totiž nemá predpísaný tvar poháru a hlavne, kolegyňa, ktorá nám brala poháre z lobby nevedela, načo nám vlastne budú. Myslela, že ich chceme na rannú kávu. Takto som prvý krát v živote pil rum s podšálkom.


Rudolf Klimek

Rudolf Klimek

Bloger 
  • Počet článkov:  39
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ja som spokojný taký, aký som spokojný. Už nepátram... už som na to prišiel. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu